Rozdiel medzi rastrovacím skenovaním a náhodným skenovaním
Obsah
Rastrové skenovanie a náhodné skenovanie sú mechanizmy používané na zobrazeniach na vykreslenie obrázka objektu na obrazovke monitora. Hlavný rozdiel medzi rastrovým skenovaním a náhodným skenovaním spočíva vo výkrese obrázka, kde rastrové skenovanie nasmeruje elektrónový lúč na celú obrazovku, ale obsahuje iba jednu čiaru v čase smerom dole. Na druhej strane pri náhodnom skenovaní je elektrónový lúč vedený iba v tých oblastiach obrazovky, na ktorých obrázok skutočne leží.
-
- Porovnávacia tabuľka
- definícia
- Kľúčové rozdiely
- záver
Porovnávacia tabuľka
| Základ pre porovnanie | Rastrové skenovanie | Náhodné skenovanie |
|---|---|---|
| Elektrónový lúč | Prehnal sa cez obrazovku a spracováva jeden riadok naraz a smerom nadol. | Zameriava sa na tie časti obrazovky, na ktorých sa má obrázok vykresliť. |
| rezolúcia | Zlý, pretože vytvára meandrové čiary, ktoré sú usporiadané ako odlišné množiny bodov. | Dobré, pretože to vytvára rovnomerné kreslenie čiar. |
| Definícia obrázka | Uložené ako kombinácia hodnôt intenzity pre všetky body obrazovky. | Uložené ako skupina inštrukcií na kreslenie čiar v zobrazenom súbore. |
| Realistické zobrazenie | Účinne zobrazuje realistické scény. | Nie je možné zobraziť realistické tieňované scény. |
| Zobrazovanie obrázkov | Používanie pixlov | S pomocou matematických funkcií |
Definícia rastrového skenovania
Rastrové skenovanie je skenovacia technika v grafickom monitore, kde sa elektrónový lúč pohybuje pozdĺž obrazovky a pokrýva jednu čiaru v čase zhora nadol. Intenzita lúča je nastavená na vysokú a nízku úroveň, keď lúč prechádza okolo obrazovky, aby sa vytvoril vzor osvetlených miest.
Obnoviť vyrovnávaciu pamäť alebo vyrovnávacia pamäť snímky sa potom používa na uloženie definície obrázka, konkrétnejšie oblasť pamäte obsahuje kombináciu hodnôt intenzity pre rôzne body obrazovky. Tieto uložené intenzity sa načítajú z obnovovacieho bufferu a zobrazujú sa na obrazovke vždy po jednej skenovacej línii. Základná jednotka na definovanie jedného bodu obrazovky je známa ako pixel alebo Pel (obrazový prvok).
Systémy rastrového skenovania sú vhodné na realistické zobrazenie scén, pretože tieto systémy sú schopné ukladať údaje o intenzite pre každý bod obrazovky, do ktorého môžu byť zahrnuté aj jemné tieňovanie a farebné vzory. Televízory a televízory sú však príkladmi iných systémov.
Schopnosť rastrového skenovania určuje rozsah intenzity polohy pixlov. Na zvládnutie intenzity pozícií obrazovky v čiernobielom systéme je potrebný iba jeden bit na pixel. Na druhej strane, na zobrazenie intenzity rôznych farebných variantov sú potrebné doplnkové bity. Vysoko kvalitné systémy obsahujú až 24 bitov na pixel, v takom prípade je potrebné veľké množstvo pamäte na uloženie rámcovej vyrovnávacej pamäte v závislosti od rozlíšenia, napríklad v megabajtoch.
Rýchlosť osvieženia na obrazovkách rastrového skenovania sa prevádzkuje rýchlosťou 60 - 80 snímok za sekundu.
Definícia náhodného skenovania
Náhodné skenovanie pracuje úplne iným spôsobom ako rastrové skenovanie, pri ktorom je elektrónový lúč namierený iba na tie oblasti obrazovky, na ktorých sa má obrázok nakresliť. Pri kreslení obrázka sa však v danom čase jedná iba o jeden riadok, preto sa nazýva aj vektor alebo kaligrafické zobrazenie, Časti komponentov objektu náhodným skenovaním sú nakreslené spôsobom znázorneným na obrázku nižšie.
Obnovovacia frekvencia náhodného skenovania závisí od počtu riadkov, ktoré sa majú zobraziť na obrazovke. Podobne ako pri rastrovom skenovaní, aj náhodné skenovanie ukladá definíciu obrázka ako množinu príkazov kreslenia čiar pomocou nejakého média známeho ako obnovovací súbor displeja. Ostatné názvy pre zobrazenie obnovovacieho súboru sú zoznam, zobrazovací program alebo obnovovacia vyrovnávacia pamäť. Systém zobrazí určitý obrázok otočením skupiny príkazov v zobrazenom súbore a nakreslením každej súčasti po každom otočení. Po spracovaní všetkých príkazov na kreslenie čiar sa systémový cyklus odošle na prvý príkaz na kreslenie čiar.
Náhodné skenovanie je schopné nakresliť všetku zložku obrázka približne 30 až 60 krát za sekundu. V poskytovanej obnovovacej frekvencii sú vysoko kvalitné vektorové systémy dostatočne schopné zvládnuť 100 000 krátkych čiar. V čase zobrazovania krátkych riadkov sa obnovovacie cykly oneskorujú, aby sa eliminovala obnovovacia frekvencia vyššia ako 60 snímok za sekundu. V opačnom prípade rýchle obnovenie skupiny vedení môže fosfor poškodiť alebo spáliť.
- Monitory rastrového skenovania využívajú celú obrazovku na zobrazenie objektu, zatiaľ čo v náhodných obrazovkových monitoroch sa určitá časť obrazovky používa tam, kde sa premieta elektrónový lúč.
- Rozlíšenie obrazoviek náhodného skenovania je lepšie ako rastrové skenovanie.
- Rastrové skenovanie uloží definíciu obrázka ako skupinu mierok pre rôzne body obrazovky a spotrebuje väčšiu veľkosť. Naopak pri náhodnom skenovaní je definícia obrázka uložená vo forme súboru inštrukcií na kreslenie čiar v zobrazenom súbore.
- Náhodné skenovacie systémy sú určené predovšetkým pre aplikácie na kreslenie čiar a nedokážu zobraziť naturalistické zatienené scény. Naopak, rastrový skenovací systém je vhodný na vykreslenie realistických tieňovaných scén. Náhodné skenovanie však vytvára elegantný kreslenie čiar.
- Rastrové skenovanie používa na vykreslenie obrázka body obrazovky / pixely, zatiaľ čo pri náhodnom skenovaní sa pri maľovaní obrazu používajú matematické funkcie.
záver
Pokiaľ ide o obnovovaciu rýchlosť, rastrové skenovanie má vyššiu obnovovaciu rýchlosť asi 60 až 80 krát za sekundu, zatiaľ čo náhodné skenovanie spotrebuje menej času na obnovenie obrazovky, t. J. 30 až 60 krát za sekundu. Rastrové skenovanie môže tiež použiť prekladaný obnovovací spôsob, ktorý sa pri náhodnom skenovaní nepoužíva.
